Senecká synagóga bola postavená v roku 1825 a predstavovala jedinú židovskú modlitebňu v širšom okolí. Začiatkom 20. storočia bola komplexne prestavaná do dnešnej podoby. Prestavba bola uskutočnená v maurskom štýle s orientálnymi a secesnými prvkami. Synagóga sa na svoj pôvodný účel využívala iba do druhej svetovej vojny. Po vojne sa totiž z početnej židovskej komunity tvoriacej v predošlom období až štvrtinu obyvateľstva Senca vrátilo iba zopár ľudí, a tak nemala komu slúžiť. Totalitná moc ju premenila na sýpku, neskôr na sklad. V súčasnosti je pamiatka v dosť zlom stave. V blízkej dobe by sa však mala zrekonštruovať a premeniť na multifunkčné kultúrne centrum s malou múzejnou expozíciou venovanou dejinám židovskej komunity v Senci.
Na Hradskej ulici , v úzkom páse pri ceste ,je situovaná kaplnka. Komu je zasvätená sa nepodarilo zistiť. Ide o zaujímavú murovanú stavbu so sedlovou strechou. Prízemiu dominuje vstup do kaplnky, úzka rímsa oddeľuje tvarovaný štít , ktorý má v strede niku na sošku svätého. Interiér kaplnky má jeden priestor zaklenutý plackovou klenbou, po stranách sú dve prázdne niky. Na stenách sa nachádzajú zvyšky dekoratívnej výmaľby interiéru. V kaplnke je dosiaľ zachovaná socha – pravdepodobne drevená plastika, Vzkrieseného Krista. Kaplnka bola postavená v roku 1880.
34. Senec – Kostol svätého Mikuláša biskupaV juhozápadnej časti seneckého námestia na kopcovitom návrší stojí najstaršia historicko-umelecká stavba mesta - kostol svätého Mikuláša. Je dominantou mesta.Základy kostola pochádzajú z obdobia gotiky, po niekoľkých prestavbách získal dnešnú podobu v polovici 18. storočia a z veľkej časti je v barokovom slohu. Už z roku 1308 pochádza prvá písomná zmienka o fare v obci Sempoz (Senec). Historici majú dôkazy o existencii ešte starého dreveného kostolíka na seneckom návrší patriaceho do fortifikačného systému z čias Veľkej Moravy. V roku 1326 sa uvádza v chotárnej listine obce Tureň, že v obci Senec je kostol zasvätený sv. Mikulášovi.Pôvodne ranogotická stavba prešla v roku 1326 niekoľkými prestavbami. Ďalšie správy o stavebných úpravách sú z roku 1561, renesančná úprava pochádza z roku 1633, baroková z roku 1740. Posledné úpravy boli zrealizované v 19. a 20. storočí. V kostole sú štyri oltáre, hlavný je zasvätený sv. Mikulášovi, ľavobočný Ružencovej Panne Márii, pravobočný sv. Ladislavovi a oltár sv. Terézie. Oltáre sú zhotovené v rokokovom slohu. Okolie kostola na návrší tvorí malú plošinku, jej okraj je obohnaný múrom, na ktorom sú v spojoch zastavenia krížovej cesty. V podnoží sanktuária pri murovanej ohrade je súsošie Kalvárie z roku 1934 a pod Kalváriou impozantná Lurdská jaskyňa.
Bol postavený začiatkom 14. storočia v gotickom slohu pravdepodobne na mieste románskeho kostola alebo kaplnky z 13. storočia. Kostol pôvodne nemal vežu. Jeho beneficiátormi bol rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka, o čom svedčia aj ich erby osadené v klenbe. Klenby kostola boli vybudované až v 15. storočí v neskorogotickom slohu podľa predlohy klenieb v Chráme sv. Víta v Prahe. Z vnútorného zariadenia je najcennejšia ranorenesančná kazateľnica z roku 1523. K ďalším pozoruhodným dielam patrí krstiteľnica z červeného mramoru, epitaf grófa Juraja z Pezinka z r. 1426, tiež z červeného mramoru a pohrebná kaplnka Štefana Ilešházyho. Roku 1674 získali kostol kapucíni. Počas Rákoczyho povstania začiatkom 18. storočia sa ho zmocnili evanjelici. Autorom hlavného oltára je Štefan Steinmassler, žiak bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol žiakom najvýznamnejšieho zaalpského sochára Juraja Rafaela Donnera. Roku 1789 bol namaľovaný oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie. Roku 1863 slovenský organár Martin Šaško postavil v kostole nový organ.
Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou j obce je rímsko-katolícky kostol. Prvýkrát je spomínaný v darovacej listine z roku 1333 o delení štvrtockého majetku dvoch bratov rodu Hont – Poznan Petra a Šebuša II. Časť obce s kostolom vtedy pripadla Petrovi. Bol postavaný v duchu doby. Musel byť taký, aký ešte nik nemá. Prevládala prísna symetria, aby mal hlavnú loď, vežu a oltár na východ, ako bolo typické pre rímsko-katolícke kostoly v tom období. Oblúky a klenby boli oblé, ako sa na rannú gotiku roky (1150 a neskoršie) patrí. Obvodové múry hlavnej lode, do ktorých sa opiera oblúková klenba, boli vymurované z tehál prekladaných kameňom. Bola to jedna z metód ako zvýšiť pôsobenie síl gravitačnej zložky, bez zvýšenia hrúbky stien. Na prenesenie vodorovných síl z klenby sa podieľajú aj oporné stĺpy pravidelne rozmiestnené po vonkajšom obvode kostola. Po prestavbe koncom 18. storočia bol zasvätený tajomstvu Nanebovzatia Panny Márie.
Kostol –Dnešný kostol –zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka, ktorý vyhorel. Vysvätený bol druhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce.
Stáročia bol jediným kostolom oboch obcí Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba s pôvodným aj súčasným cintorínom. Objekt sa nachádza mimo obce a stojí na umelo vytvorenej vyvýšenine, pravdepodobne mohyle z doby halštatskej ( staršia doba železná).Románsky kostol sv. Filipa a sv. Jakuba patrí do typickej skupiny tehlových sakrálnych stavieb stavaných na Slovenskuod konca 12. storočia. Jeho dispozičné riešenie tvorí tradičný priestor jednoloďového chrámu, ktorý na východe uzatvára svätyňa. Loď namiesto pôvodného zastropenia uzatvára obnovený trámový strop s doskovým záklopom. Na stenách sa nachádzajú nástenné maľby výjavy s Michalom Archanjelom v chrámovej lodi a s sv. Katarínou vo svätyni. To, čo sa zachovalo, je len torzo súvislej maľby kostola zo 14. storočia. Zároveň v románskou krstiteľnicou predstavujú maľby dominantný prvok interiéru. Do 14. storočia patrí aj fragment portálu kostola vystavený v západnej časti lode. Z mladšieho obdobia baroka sa zachovala plastika Madony. Počas storočí prešiel aj tento kostol mnohými premenami. Našťastie jeho pôvodná stredoveká podstata, stavebná a historicko architektonická, zostala nezmenená. Výsledky výskumov, vrátane archeologického, upresnili chronologický prehľad vývoja objektu.
Najstaršia pamiatka v obci. Je gotická stavba z 11. storočia. Upravovaný bol v rokoch 1764-1773 a prestavba v rokoch 1952-53. Je zasvätený svätému Štefanovi-kráľovi. Po obnove kostola je vidieť románske prvky architektúry. Pri kostole je románska krstiteľnica.
Prvá zmienka o existencií kostola a farnosti je z r. 1332 v súpise pápežských desiatkov. Obnovenie farnosti (Bystrica bola istý čas filiálkou stupavskej farnosti), súviselo s príchodom chorvátskeho etnika. Aj výstavba kostola datovaná do r. 1534 bola dôsledkom prudkého nárastu počtu obyvateľov. Kaplnka sv. Petra sa prebudovala na rozmernejší kostol. Patrocínium kostola bolo rozšírené aj na sv. Pavla. Na konci 18. storočia sa pristúpilo sa k stavbe nového honosného farského kostola. Konsekrovaný bol r. 1834 pomocným ostrihomským biskupom. Kostol sv. Petra a Pavla je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Loď je dlhá 20,8 m, široká 10,7m, zaklenutá 3 poliami pruskej klenby na pásoch dosadajúcich na rímsové hlavice zdvojených pilastrov a v rohoch na hlavice zalomených pilastrov. Na západnej stene kostolnej lode je murovaný chór na 2 stĺpoch. Loď kostola je presvetlená 6 veľkými oknami, svätyňa 4 vitrážovými. Svätyňa kostola má dĺžku 10,46 m, šírku 8,3 m, zaklenutá je vo výške 15 m. Podlaha vo svätyni je zvýšená v porovnaní s loďou o jeden schod. Dlažbu v interiéry kostola tvorí kamenná opuka štvorcového tvaru ukladaná na koso. Centrálnej časti oltára nad pozláteným tabernákulom dominujú drevorezby apoštolov sv. Petra a Pavla, na ľavej strane je socha sv. Vendelína, vpravo socha sv. Floriána. Pozoruhodné sú reliéfy zo života Panny Márie po oboch stranách tabernákula i reliéfy pod oltárnou menzou zobrazujúce obetujúceho veľkňaza Melchizedecha a Abraháma obetujúceho svojho syna Izáka. Kazateľnica z roku 1917 je umiestnená na ľavej strane víťazného oblúka. Je dielom tirolského majstra Rungaldiera . Sú na nej štyria evanjelisti so svojimi atribútmi.
Je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.
Kostol sv. Margity Antiochijskej vysvätený 2.10.1898 postavený podľa projektu architekta Jána Nepomuka Bobulu v historizujúcom štýle s použitím neorománskych prvkov.
Kostol sv. Štefana uhorského kráľa - Rímsko-katolícky chrám bol postavený pôvodne ako kostolný hrad v polovici 14. storočia. Najstarší údaj z kroník dokladá, že stál už v roku 1390. Kostol často menil svoju podobu prístavbami. Začiatkom 18. storočia bola pristavená kaplnka a v roku 1764 Pálffiovci začali rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej z pôvodnej stavby zostal iba jeden múr. Kostol nadobudol väčší rozmer, boli k nemu pristavané bočné krídla, severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka. Rekonštrukcia skončila v roku 1767 a chrám bol posvätený. Neďaleko fary sa nachádza ďalšia významná sakrálna stavba - baroková kaplnka s Kalváriou z rokov 1709 - 1713. Pred kostolom je umiestnený trojičný stĺp z polovice 18. storočia.
Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stÍpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.
V Podunajských Biskupiciach je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša (Podunajské Biskupice) z roku 1221.
Gotický jednoloďový kostol, v roku 1910 rozšírený v neorománskom slohu. Zachované gotické kamenné detaily, architektonické články, nástenné maľby a kamenná krstiteľnica zo 14. storočia. V kostolnej záhrade drevený kríž s maľovaným dreveným korpusom, postavený v roku 1933.
Kostol rímskokatolícky, gotický, založený v roku 1377, rozšírený v 17. storočí, začiatkom 18. storočia zbarokizovaný (štuková výzdoba klenby), v roku 1877 v svätyni regotizovaný, na oltári archaizujúca soška Madona z konca 14. storočia, vnútorné zariadenie barok.
V roku 1621, kedy umrel posledný z rodu Balašovcov, sa zemepánmi stali Pálfiovci. Pavol IV. Pálfi začal na našom území s rozsiahlou rekatolizáciou a výstavbou františkánskeho kláštora s kostolom s podzemnými kryptami. Kláštor bol odovzdaný františkánov v roku 1653. V interiéri kostola však ešte vtedy chýbali oltáre, organ, či kazateľnica a samotný chrám bol vysvätený až v decembri 1660 čanádskym biskupom Tomášom Pálfim. Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Chrámová loď je v barokovom štýle. Po jej bokoch sú kaplnky a vpredu je zakončená svätyňou, kde je umiestnený hlavný oltár. Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša V. Pálfiho. Dali ho postaviť jeho vnuci Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta veľkoleposť hlavného oltára. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorovaný a bohato pozlátený. Takisto ako chrám je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, svedčí o tom aj ústredný motív zadnej dekoratívnej časti – socha Panny Márie (Nepoškvrneného počatia) v nadživotnej veľkosti.
Sväté schody sa nachádzajú vo františkánskom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Kaplnka Svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálfiho spolu s kláštorom. Sväté schody sú na svete troje. V Ríme sa nachádzajú pôvodné, po ktorých kráčal Kristus do Pilátovej siene. Kópie sa nachádzajú v Jeruzaleme a v Malackách. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Blaženy.
Farský kostol na Dolnom konci je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Bol postavený protestantskými zemepánmi Balašovcami. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom bola postavená okolo roku 1574. Po roku roku 1621 prešiel kostol do rúk katolíkov. V roku 1672 bola pristavená veža v neskoro-renesančnom slohu. Zo sakrálnych výtvarných pamiatok interiéru k najhodnotnejším patrí kazateľnica z druhej polovice 17. storočia. V strede oltára sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice z polovice 19. storočia. Kostol má dva bočné oltáre. Oltár Lurdskej Panny Márie a oltár Božského srdca Ježišovho. Pod kostolom sa nachádza krypta.
Kultúrno-historické centrum obce tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina. Kostol mala obec už pred rokom 1397. Pôvodne gotickú budovu prestavali v polovici 16. storočia v renesančnom slohu. V kostole je pozoruhodný oltárny obraz sv. Martina z roku 1930 od Martina Benku. Rodák z Kostolišťa patrí k najväčším osobnostiam slovenského výtvarníctva 20. storočia. Jeho život a maliarske dielo pripomína Pamätná izba Martina Benku v Kostolišti.